alebo si ju budeme musieť vybojovať?
O diaľnici zo západu na východ sa toho už veľmi veľa nahovorilo, ba aj napísalo. Politici, vždy pred voľbami potiahnu ľuďom medový motúzik popod nos, niektorí dokonca aj úprimne si zaželajú aby tu bola diaľnica, veď chudáci sa museli terigať z Bratislavy na východ nekonečných 6 hodín (to iba preto, lebo vládne bavoráky majú štatút auta s právom prednostnej jazdy). Avšak po voľbách sa na východ ako vždy nejako pozabudne. A tak sa zdá, že my “východňare” si budeme musieť pomôcť sami. V uplynulom období vzniklo občianske združenie Diaľnica na Zemplín. O poslaní združenia sme sa porozprávali s jeho predsedom Petrom Báthorym, MBA. Keby ste mali charakterizovať Vaše OZ, čo je jeho podstatou, kto môže byť jeho členom, prípadne ako sa ním môže stať?
Charakterizoval by som „nás“ tak, že sme ľudia, ktorým nie je ľahostajný osud Zemplína. O výstavbe diaľnice na Zemplín sa rozpráva skoro 100 rokov. V druhej polovici 30. rokov 20. storočia vznikla kniha od vizionára Jána Antonína Baťu – „Budujme stát pro 40 000 000 lidí.“ V nej si autor veľmi dobre uvedomoval ako by mohlo dosiahnuť vtedajšie Česko – Slovensko vyššiu úroveň v ekonomickej, sociálnej či technickej oblasti. Je to pomerne jednoduché, dopravnou infraštruktúrou. Kde je cesta tam je život. To vieme aj z dávnejšej histórie. Stačí sa pozrieť, čo robili Rimania. Pre rýchlejší presun tovarov, služieb, vojsk alebo ľudí ihneď po dobití územia stavali cesty. Alebo aj označenie ciest z nedávnej minulosti. Cesta sa volala „hradská“, stavali sa medzi hradmi a na tých trasách následne začali rásť osady a dediny. A keď sa pozrieme na momentálny stav Zemplína, všetci vidíme, že exodus mladých ľudí je neskutočný. Príchod nových investorov do regiónu je bez kvalitnej infraštruktúry nereálny a tak môžeme s kľudom povedať, že tu iba prežívame… No a jednoducho, my sme sa už na to nemohli pozerať. Rozhodli sme sa založiť občianske združenie, ktoré bude spájať ľudí pre dobrú myšlienku a tou je výstavba diaľnice do tohto ťažko skúšaného regiónu. Spájať starostov, primátorov, podnikateľov ale aj bežných ľudí, ktoré sa už na tento marazmus nemôžu ďalej pozerať. Členom sa môže stať hocikto, resp. Každý. Je to veľmi jednoduché, stačí sa zaregistrovať na našej webstránke www.dialnicanazemplin.sk a aj takto váhou svojej osoby zmeniť charakter nášho regiónu.
Svoju úlohu vidíte v suplovaní práce štátu, resp. samosprávy?
Neviem, či by som to nazval takto. Jednotlivec, či už je to starosta alebo primátor veľa nezmôže. Ale keď sa nás dá dokopy 450 000 (počet obyvateľov Zemplína) tak ten hlas už počuť. Našou úlohou je týchto ľudí spojiť. Ukázať im, že každý jeden z nich je dôležitý. Upozorniť ich na to, že aj Zemplín si zaslúži diaľnicu. Informovať ich, že tá diaľnica je D1, t.j najdôležitejšia diaľnica štátu, že tá diaľnica je súčasťou TEN-T koridora, t.j. medzinárodného európskeho koridoru a že je súčasťou európskej cesty E50, najdôležitejšej cesty, ktorá vedie od Atlantického oceánu až po Kaspické more. Najhoršie je, že všetky vlády v novodobej histórii Slovenska si toto uvedomovali, ale tie prio-rity boli vždy inde. Z výstavby diaľnic sa stal populistický nástroj hlavne pred voľbami. A tak sa pýtam, ako je možné, že máme postavené D2, D3, D4 či R1, R2, R3, R7 ale najdôležitejšiu, chrbtovú kosť, dokončiť nevieme. Alebo nechceme…? A tak či chceme alebo nie, Vaša otázka je skoro presná. Suplujeme úlohu štátu, pretože keby si plnili svoje záväzky voči EÚ (výstavba TEN-T koridora má byť do roku 2030) naše občianske združenie by ani nevzniklo, pretože tá diaľnica by už bola vo výstavbe…
Aké výsledky priniesla Vaša doterajšia práca a kedy môžu občania Zemplína podľa Vás veriť, že budú môcť využívať diaľnicu z hranice s Ukrajinou až po Bidovce?
Naša práca (povzdych)… Treba si uvedomiť, že je to beh na dlhé trate. V prvom rade bolo potrebné presvedčiť kompetentných vládnych predstaviteľov o reálnej potrebe výstavby diaľnice. Nebolo to vôbec jednoduché, pretože SR má investičný dlh na dopravnej infraštruktúre v hodnote niekoľkých miliárd EUR, ale poukazovaním na neskutočné regionálne rozdiely, ako aj to, že 7 z 8 okresov Zemplína patrí medzi najmenej rozvinuté regióny, ako aj s podporou poslancov NR SR, predsedu KSK, primátorov a starostov sa nám to podarilo a NDS dňa 4. 1. 2021 po roku našej činnosti vypísala súťaž na štúdiu realizovateľnosti úseku D1 – Bidovce – štátna hranica SR/ UA. A to ja osobne považujem za neskutočný úspech. Ďalším úspechom je, že sa nám podarilo dostať do občianskeho združenia viacero miest a obcí z celého regiónu. Momentálne zastupujeme viac ako 300 samospráv z celého Zemplína. Ďalšia dôležitá vec je, že sa o tejto téme začalo rozprávať. Je to veľmi dôležité aby vznikla prirodzená požiadavka z regiónu. Aby ľudia pri stretnutí s politikmi, im kládli otázky, kedy bude diaľnica, prečo „tota“ moja dcéra musí byť v Bratislave, prečo nemôže za mnou syn prísť častejšie, proste aby si ľudia uvedomili, že aj my platíme dane a v 21. storočí je žiť bez diaľnice absolútne nepredstaviteľné. Kedy môžu začať veriť? Pokiaľ bude fungovať občianske združenie diaľnica na Zemplín, môžu si byť istý, že politickým predstaviteľom nedáme pokoj, kým tá diaľnica postavená nebude. Ja som optimista a keďže úsek od Dargova patrí medzi najlacnejšie v histórii výstavby – pod 9 miliónov EUR za 1 kilometer diaľnice (za posledných 12 rokov to vychádzalo na 27,5 milióna za kilometer), pevne verím, že do roku 2030 sa z Košíc do Michaloviec dostanete autom za pol hodinku.
V čom by bol najväčší prínos vybudovania diaľnice až na ukrajinskú hranicu?
Len na túto otázku by som Vám mohol odpovedať dve hodiny. V prvom rade lepšia dopravná dostupnosť. V dnešnej dobe všetky veľké firmy fungujú “Just in time“, nikto nechce vyrábať na sklad, nikto nechce tvoriť veľké zásoby, preto sa investori pozerajú na dopravnú dostupnosť. Stačí sa previezť po diaľnici od Žiliny do Bratislavy koľko veľkých firiem tam vyrástlo. Čo by to znamenalo pre náš región? Vyššie platy, vyššiu zamestnanosť, vyššiu životnú úroveň, návrat veľkého počtu mladých ľudí, ktorí tu doteraz márne hľadali uplatnenie! Ale samozrejme aj lepšiu dostupnosť do krajského mesta. Nemusia prísť investori na Zemplín, ako všetci vieme, máme tu veľmi úrodnú pôdu a poviem Vám, bol by som nerád, keby na takejto pôde vznikali velikánske logistické centrá a haly. Ale v dnešnej dobe dochádzať za prácou do pol hodinky je úplne normálne. Takže ľudia z Michaloviec, Trebišova, Sobraniec, Vranova či Humenného by sa jednoduchšie, rýchlejšie, bezpečnejšie a pohodlnejšie dostali do Košíc, kde je priemerná mzda na úplne inej úrovni. V roku 2020 to bolo v okrese Košice 1613 Eur, kým v Sobranciach len 793. Treba si uvedomiť, že diaľnica prinesie synergický efekt. Ľudia viacej zarobia, viacej minú, na služby, tovary, kultúru atď. Ďalej to je rozvoj cestovného ruchu. Pozrime sa čo všetko tu máme. Aké poklady ukrýva Zemplín – Šíravu, Domašu, Tokaj akú históriu, kultúru tu máme. A veľmi veľa o nej ľudia zo západu nevedia. Takže máme čo ponúknuť, ale nik sa Vám tu pri predstave 7-8 hodinovej cesty zo západného Slovenska nepohrnie, pretože za ten čas už radšej dovolenku strávia pri mori… Ako nádherný príklad uvádzam región Burgenland. Do roku 1989 tam „dávali líšky dobrú noc“. Patril medzi najchudobnejšie regióny Európy, bez infraštruktúry a potenciálu. Ako náhle sa otvorili hranice a postavila sa infraštruktúra, región Burgenlad patrí medzi 10 najbohatších regiónov Európy. Zemplín ma neskutočný potenciál, tak ho poďme naplniť, pretože Zemplínčania všetci sme v tom spolu.