Viac ako desať rokov v Michalovciach pôsobí Olympijský klub. V hodnotiacom rebríčku sa pravidelne umiestňuje na najvyšších priečkach. Organizuje a spoluorganizuje celý rad podujatí. Má aj neprajníkov, ktorí nešetria tvrdou kritikou. O fungovaní klubu sme sa porozprávali s predsedom PaedDr. Jozefom Uchaľom.
Aké boli dôvody založenia Olympijského klubu?
„Ustanovujúca schôdza sa uskutočnila v mestskom kultúrnom stredisku. Samospráva pod vedením primátora Viliama Zahorčáka je priaznivo naklonená športu. Zvlášť podporuje mládežníkov, preto sa vytvorili vhodné podmienky na vznik klubu. Takisto na šírenie ušľachtilých olympijských myšlienok v radoch širokej verejnosti, ale aj medzi študentmi stredných škôl, a žiakmi stredných a základných škôl. V súčasnosti má náš klub viac než stovku radových členov. Členskú základňu tvorí aj skoro tridsiatka športových klubov. Pre zaujímavosť, na Slovensku je v súčasnosti celkove 26 olympijských klubov“.
Slovenský olympijský a športový výbor pravidelne zostavuje rebríček úspešnosti olympijských klubov. Už tradične sa umiestňujete na najvyšších miestach.
Čo na to hovoríte?
„Darí sa nám hlavne v posledných piatich rokoch. Zakaždým končíme do 3.priečky. Dvakrát sme obsadili najvyššiu pozíciu, na čo som hrdý. Rebríček zostavuje výkonný výbor Slovenského olympijského a športového výboru, podľa určených kritérií. Do úvahy sa berú početnosť organizovaných akcií, ich úroveň a iné veci“.
Aké sú zdroje príjmov klubu?
„Nejde o žiadnu horibilnú sumu peňazí. Najväčším finančným podporovateľom je Slovenský olympijský a športový výbor. Formou dotácie nám každoročne uvoľňuje na činnosť približne 700 eur. Veľkú rolu pri určovaní výšky poskytnutej sumy zohrávajú naše popredné umiestnenia v hodnotiacom rebríčku. Napríklad, olympijské kluby, ktoré sa umiestňujú na najnižších miestach, dostávajú „len“ okolo 300 eur. V podobe grantov nám pomáha mesto Michalovce. Týmto spôsobom nám každoročne vyčleňuje zhruba 1 000 eur“.
Ako Olympijský klub fungoval počas dvoch pandemických rokov?
„Prispôsobili sme sa určeným podmienkam. Dobre vieme, že na Slovensku platil zákaz športovania. Z toho dôvodu sme sa prezentovali online formou. Okrem iného aj žiacku online konferenciu o olympizme či vedomostné kvízy. Naďalej na školách prebiehali literárne a výtvarné súťaže s olympijskou tematikou“.
Ktoré podujatia prebiehajú pod vašou organizačnou taktovkou?
„Robíme súťaž Olympijský pedál, určenú pre deti na bicykloch, kolobežkách a odrážadlách. Rozhodne nechcem zabudnúť na Olympijskú kvapku krvi, cyklistický výstup na Vihorlat, tenisový turnaj seniorov, odznak zdatnosti pre seniorov a ďalšie akcie. Sme spoluorganizátorom celej plejády súťaží – celomestských olympiád pre deti zo základných a materských škôl, olympiády pre seniorov. Pomocnú ruku podávame aj pri konaní bežeckých akcií a podobne“. Zlé jazyky hovoria, že ak by michalovský Olympijský klub nefungoval, nikto by si to nevšimol. Zdôrazňujú aj to, že sa umelo pripisujete na rôzne podujatia, len aby ste vytvorili zdanie, že ste všade.
Čo by ste chceli takímto ľuďom odkázať?
„To vôbec nie je pravda. Nejestvuje akcia, na ktorej by neboli fyzicky prítomní zástupcovia Olympijského klubu. Na každej jednej súťaži máme propagačné bannery s celou škálou informácií o olympizme, čo ma silný vedomostný kontext. Takže, tvrdenia neprajníkov absolútne neuznávam. No a mrzí ma ešte jedna vec. Stále viac sa dávajú do úzadia hodiny telesnej výchovy na školách. Kedysi boli povinné tri hodiny týždenne. V súčasnosti sa uvedený rozsah hodín iba odporúča. Pritom ja tvrdím, že by telesná výchova mala byť vo vyučovaní každý deň. Nie je to tak a rastie nám generácia s nižšou pohybovou kultúrou, ktorá dopláca aj na obrovský výpadok športovania počas pandémie“.