SNINA. Tento rok oslavuje futbal v meste pod Vihorlatom 93 rokov od vzniku. Názov klubu sa počas účinkovania zmenil až osemkrát. Naposledy v roku 1995, odvtedy je to Mestský futbalový klub (MFK) Snina. Najväčší úspech dosiahol v roku 1975, kedy sa v Slovenskom pohári dostal až do semifinále. Sninčania však prehrali s Interom Slovnaft Bratislava 2:0. Za toto obdobie vychovali množstvo kvalitných futbalistov. Jedným z nich je aj 32-ročný MICHAL KRAJNÍK, bývalý hráč Tatrana Prešov, v súčasnosti fyzioterapeut.
Mohli by ste v krátkosti porozprávať o vašej kariére?
„Ako sedemročného ma do klubu priviedol môj otec Peter, ktorý bol mojím prvým trénerom. Od neho som dostal dobré základy futbalu. V kategórii mladších žiakov ma trénoval Ondrej Duda starší a u starších žiakov Marián Volarik. Navštevoval som ZŠ Budovateľská a chodil do futbalovej triedy. Mojimi spolužiakmi boli Dávid Škutka, Ľubo Kordanič či Peter Hišem. Ako žiak som chodil na výbery Východoslovenského kraja, kde si ma všimol tréner Rastislav Masiarik a v deviatom ročníku som sa na pol roka ako 14-ročný presťahoval do Tatrana Prešov. Tu som stretol skvelú partiu mladých futbalistov ako Martin Baran, Peter Katona či Dávid Leško, s ktorými sme v doraste získali dvakrát strieborné medaily. V dorasteneckých kategóriách ma trénovali Mihalik a Gombár. Hrával som aj v reprezentačných výberoch Slovenska v kategóriách U18, U19 a U20, tu pôsobili tréneri Moravec a Baran. Z vtedajších mojich spoluhráčov v reprezentácii aj dnes vyčnievajú Martin Dúbravka či Michal Ďuriš. V osemnástich rokoch som po prvýkrát nastúpil za seniorov Tatran Prešov, ktorý hral II. ligu. Po pol roku som sa zranil, roztrhol som si predný krížny väz v ľavom kolene. Po zákroku sa to nehojilo podľa predstáv, mal som problémy, a tak som išiel na reoperáciu. Na druhý pokus bolo koleno v poriadku a funkcionári Tatrana ma na rok poslali na rozohratie do druholigovej Šale, kde trénoval už nebohý Tibor Mezslenyi. Po roku som sa vrátil do Prešova a mojimi spoluhráčmi boli Pico Petráš, Marek Penksa, Štefan Zošák, Lukáš Štetina či Pavol Šafranko. Počas futbalovej kariéry v Tatrane Prešov sa vystriedalo niekoľko trénerov, Roman Pivarník, Štefan Tarkovič, Laco Pecko, no najviac mi dali Jozef Kostelník a Ukrajinec Sergej Kovalec. Kolená však nepočúvali. Podstúpil som sedem operácií a po poslednej v roku 2013 som s futbalom skončil. Za Prešov som odohral viac ako 90 majstrovských zápasov.“
S futbalom ste skončili ako 25-ročný. Čo robíte teraz?
,,Po skončení som začal študovať fyzioterapiu na Prešovskej Univerzite. Ako sa hovorí, všetko zle je na niečo dobré. Moje zranenia ma doviedli k povolaniu, ktorému sa venujem doteraz. Popri štúdiu som ešte dva roky trénoval mužov v neďalekej obci Šarišské Michaľany, kde sa nám podarilo postúpiť do III. ligy, skupina Východ. Už počas školy som začal spolupracovať s mojím kolegom a fyzio mentorom Pavlom Mušinským. Podarilo sa nám vybudovať rehabilitačné centrum, v ktorom sa staráme o ľudí s bolesťami chrbtice a inými poúrazovými zraneniami. Niekedy k nám zavítajú aj známe mena ako Michal Hudák, Martin Jakubko či Katka Knechtová, alebo hokejista Martin Gernát a ďalší. Popri práci som dva roky pracoval ako fyzioterapeut vo futbalovej akadémii Tatrana Prešov a jednu sezónu sme s kolegom Jožkom Štieberom pomáhali s postupom do Fortuna ligy Pohroniu Žiar nad Hronom. Minulý rok som bol pozvaný do realizačného tímu Adriána Guľu reprezentácie U21. Zúčastnil som sa na kvalifikačných zápasoch proti Lichtenštajnsku a Francúzsku. Počas zimnej prestávky Guľa odišiel, prišiel konoravírus, všetko sa prerušilo a keď to dobre dopadne, kvalifikácia bude pokračovať na jeseň,“ povedal Michal Krajník.
Vo svojom voľnom čase spolu so svojou manželkou Miškou radi chodia na cyklistické túry do prírody a lyžujú. Obľubuje tiež prenosy športových podujatí, najmä futbalu. Pavel Andraščík, foto: Michal Krajník