HUMENNÉ. Humenčan Samuel Salanci (19) hráva na pozícii stredného alebo krajného záložníka v FK Humenné. Už čoskoro nastúpi na Fakultu športu Prešovskej univerzity. Voľný čas rád trávi v prírode alebo s priateľmi či rodinou na chate. Na drese nosí číslo 99.
„K futbalu som mal stále blízko, keďže pochádzam z futbalovej rodiny. Keď som mal 10 rokov, tak ma otec prihlásil na tréningy do klubu 1. HFC Humenné, kde bol mojim trénerom Alexander Bochyn, ktorý mi dal základy futbalu. Neskôr v kategóriách U11 a U12 ma trénoval tréner Mandula,“ začal na úvod Samo. Už ako trinásťročný hral v U15, kde ho viedol Jozef Štafura. V štrnástich rokoch hrával za béčko ŠK Futura Humenné, ktoré trénoval už nebohý Pavol Roman.
Salanci mal nakročené aj do Sniny, to mu však nevyšlo. „Keďže v A skupine U15 som nebol veľmi spokojný, rozhodol som sa odísť. Požiadal som teda trénera mladšieho dorastu Opielu, či by som mohol s jeho mužstvom trénovať, kým sa mi podarí nájsť vhodný klub,“ pokračoval Samo. V mladšom doraste však ostal natrvalo. A hoci bol najmladší, dalo mu to veľa skúseností. Po dvoch sezónach mužstvo dostalo nového trénera Varcholu. Pod jeho taktovkou siahali dorastenci až na druhé miesto vo svojej lige. Opiela presedlal na starší dorast a Salanci pokračoval v sezóne 2017/2018 za ním. „Moja posledná sezóna 2018/2019 bola najlepšia. Hoci ma postihlo ťažké zranenie, myslím, že som sa vrátil silnejší. Ako mužstvo sme makali až do konca, aj preto sme si vybojovali postup do novej 2. Slovenskej ligy pre dorastenecké kategórie,“ reagoval Salanci.
Pár kôl do konca ligy kontaktoval Samuela Salanciho manažér FK Humenné, Vladimír Vasilenko. „Odovzdal mi odkaz, že by ma tréner Škrlík rád videl na tréningu Áčka. Bol som z toho milo prekvapený. Začal som teda trénovať s mužmi a v predposlednom kole som dostal šancu zahrať si,“ povedal s hrdosťou Samuel. S prvou sezónou v mužskom futbale prišla aj zmena na poste lodivoda, ktorým sa stal Peter Košuda s asistentom Štefanom Tomčákom. „Tréningy pod ich taktovkou boli ťažké, veľa sme behali, ale mňa to bavilo. Nemali sme však dobré výsledky, tak sa vedenie mužstva rozhodlo vrátiť Škrlíka na trénerskú stoličku. Jeho asistentom sa stal Čirák,“ pokračoval.
Futbal pre Samuela Salanciho znamená všetko. Keďže má v tíme super spoluhráčov, je to istý druh odreagovania sa, zábavy, ale zároveň aj práce. „Kvalita mužstva je veľmi veľká a dovolím si tvrdiť, že máme to najlepšie mužstvo v lige. Sú tu hráči so skúsenosťami z prvej slovenskej ligy, takže sa máme od nich čo učiť.“ Salanciho vzorom je jeho spoluhráč Jozef Skvašík, ktorý mal paradoxne rovnaké zranenie ako on. Keď sme už pri zraneniach, tie neobišli ani Sama. V septembri 2018 sa v dorasteneckom zápase nešťastne zrazil s protihráčom pri hlavičkovom súboji. „Obaja sme leteli na trávnik. Ja som dopadol ako prvý a súper mi padol na chrbticu. Zlomil mi jeden stavec a druhý praskol,“ spomína Samuel, ktorého zranenie odstavilo od futbalu na päť mesiacov. Ďalší úraz prišiel vo februári tohto roka pri prípravnom zápase proti Stropkovu. „Hráč hostí ma zbytočne fauloval. Zasiahol mi koleno a po pár vyšetreniach sa ukázalo, že mám roztrhnutý predný krížny väz. Čakala ma operácia, ktorá sa však kvôli korone musela posunúť na máj. Touto formou by som sa chcel poďakovať nemocnici v Michalovciach, rehabilitačnému centru vo Vranove nad Topľou a v Humennom, sanitkárom z dispečingu v Humennom, ktorí má každý druhý deň vozili na rehabilitácie a hlavne mojej rodine, kamarátom, spoluhráčom, že ma stále podporujú a dúfam, že sa už čoskoro vrátim na trávnik,“ dodal s nádejou Samuel Salanci, ktorý pred zranením vo voľnom čase aj rád bicykloval a behal. Spolu s kamarátom, ktorý hráva v Košiciach, trénovali v zime vďaka individuálnym plánom. Okrem toho si vždy rád zahrá aj sálovku. Každý rok však za iné mužstvo. Naposledy to bolo FK Humenné, v ktorom súťažili bývalí dorastenci.
Za svoj doteraz najlepší zápas považuje ten v poslednej sezóne U19 za tím Bardejova, ktorý pritiahol aj veľa zahraničných hráčov. „Podržal nás brankár. Pred koncom zápasu sme strelili dva góly a vyhrali sme. Ja nie som hráč, ktorý často strieľa góly, preto ma teší každý jeden, ktorý sa mi podarí. Za ten najkrajší považujem v 90. minúte posledného dorasteneckého zápasu. Od šestnástky som prešiel niekoľkých hráčov, obhodil brankára a loptu zasunul do prázdnej brány,“ uzavrel svoje rozprávanie Samuel Salanci, ktorý sa pred zápasom motivuje najmä hudbou. Hoci individuálne ocenenia ešte nezískal, jeho snom je byť zdravý, bez zranení a hrať futbal na kvalitných štadiónoch pred množstvom divákov.