LACKOVCE/HUMENNÉ. Keď sme si mysleli, že sme zložitú situáciu na slovenskom i svetovom športovom poli zvládli, prišiel ďalší úder. Zdá sa, že ešte náročnejší na zvládnutie. Skóre „pandémia Covid-19 vs. športový život“ je v úvode druhej vlny opäť v prospech prvého menovaného… žiaľ… Oslovili sme nášho (vekom takmer futbalového harcovníka) stále aktívneho futbalistu, istého času pre slovenský futbalový trh ukrajinského legionára. Charizmatický, dnes 47-ročný RUSLAN LJUBARSKIJ nám spríjemnil spoločnosť po zavedení posledných opatrení Vlády SR a hlavného hygienika v súvislosti s druhou vlnou pandémie na Slovensku.
Taká ozajstná profesionálna futbalová dráha, dnes už „aklimatizovaného Slováka“, ukrajinského útočníka Ruslana sa začala písať v roku 1993, kedy po základnej dvojročnej vojenskej službe, ktorú spojil s pôsobením v prestížnom FC CSKA Kyjev (est. 1934) na Ukrajine, prišiel ako dvadsaťročný na skúšku do humenského klubu FC Chemlon Humenné. V tom čase klub postúpil do najvyššej slovenskej súťaže. Pod Vihorlatom strávil tri a pol roka. „Vyhrali sme Slovenský pohár v roku 1996. Vo finále sme porazili Spartak Trnava 2:1 (hralo sa vo Vranove n/T.),“ zaspomínal si talentovaný ukrajinský útočník Ljubarskij.
Jeho kopačky mierili následne do ďalšieho vychyteného futbalového stánku, angažovala ho AC Sparta Praha (est. 1893). Po polroku sa Ljubarskij s najúspešnejším českým klubom stal českým Majstrom.
Dlho sa tam neohrial a zakotvil opäť na východe Slovenska, v 1. FC Košice (est. 1952). Tu pobudol nejaké tri sezóny (1997-2000). Košický klub sa stal Majstrom Slovenska v roku 1998, hral Ligu majstrov aj Pohár UEFA. LIGA MAJSTROV 1997/98 – V základnej skupine sekundovali v zostave 1. FC títo spoluhráči: Molnár, Špilár, Telek, Kozák, Dzúrik, Janočko, Tóth, Kožlej, Semeník, Zvara, Benko, Sovič, Faktor, Bochnovič, Kráľ, Rusnák, Lapšanský, Čvirik, Móder, Majoroš, Kamesch… pri asistencii trénerského dua Kozák – Pecze.
Určite stále je na čo spomínať. „Prvý historický gól proti slávnemu talianskemu Juventusu Turín v Lige majstrov zo slovenských družstiev som zaznamenal práve ja. Zároveň som bol najlepším strelcom v Slovenskom pohári za rok 1997,“ s pokorou v hlase poznamenal charizmatický futbalista.
Futbalový osud si ho vybral pre izraelský Maccabi Netanya (est. 1934) pre nasledujúce štyri sezóny (2000- 2004). Potom sa Ljubarskij vrátil do rodnej vlasti, obliekal dres FC Metalurg Záporožie na Ukrajine štyri sezóny (2004-2008).
Po štrnásťročnej profi futbalovej kariére v najvyšších súťažiach, slovenských i medzinárodných sa Ruslan Ljubarskij vracia ako 34-ročný na Slovensko, do Humenného. „Už pod názvom 1. HFC Humenné sme odohrali sezónu druhej ligy. Nasledovala rovnako jedna sezóna v MFK Zemplín Michalovce a bol som späť v Humenom, vtedy už v klube ŠK Futura, ako tréner a hráč. Postúpili sme zo štvrtej ligy regiónov do tretej divízie. Potom sa odohrala ešte sezóna v tretej najvyššej futbalovej súťaži. V roku 2011 došlo k zmene vedenia, neskôr už tento klub pôsobil pod hlavičkou Svidníka,“ dodal Ljubarskij. „Nasledujúce tri roky som strávil na ihrisku v Radvani nad Laborcom. Posledné dva roky pôsobím v mieste svojho bydliska, v klube ŠK Slávia Lackovce.“
Rodným mestom Ruslana Ljubarskijeho (29. september 1973) je mesto Bar na Ukrajine. Od svojich šiestich rokov inklinoval k futbalu. Otec ho zapísal do športovej futbalovej školy. Zoznámil ho aj s basketbalom, ale to ho nebavilo. V rodnej vlasti prešiel všetkými súťažnými vekovými kategóriami, všetko vo svojom rodisku.
„Moje prvé kroky viedli po vojenčine do Humenného. Sestra je úspešná basketbalistka. Pred rokom zakončila sezónu s jej tímom Dynamo Kyjev majstrovským titulom. Môj starší syn inklinuje k informačným technológiám a desaťročnú dcéru sa snažím viesť k atletike. Manželka je z nášho regiónu, vzali sme sa krátko po mojom príchode do Humenného. Náš čas sme trávili spoločne, cestovali sme spoločne za mojou kariérou. Chlapec mal individuálnu výučbu v zahraničí, potom pre druhý stupeň povinnej školskej dochádzky už robil rozdielové skúšky. V Lackovciach žijem asi jedenásť rokov, potom, kedy sme sa vrátili nastálo,“ konštatoval Ruslan Ljubarskij, momentálne hráč a tréner v jednej osobe.
Prečo futbal v Lackovciach? „Určite jedným z dôvodov je aj to, že v tejto obci žijeme s rodinou. Je to prímestská oblasť, hneď pri Humennom, mnohí sem presídlili svoje bývanie. Aj moji futbaloví kamaráti. A keďže sme sa predsedom klubu, Michalom Škumaničom, dohodli na podmienkach, ponuku postu trénera a hráča v jednej osobe som neodmietol. Mám 47 rokov a možno nastal čas, aby som nielen na ihrisku, ale aj mimo neho odovzdával svoje futbalové skúsenosti. Som rád, že môžem posilniť futbalové rady v obci, kde žijem. Sme skvelá partia.“ Z postu útočníka sa Ruslan stiahol do zálohy, túto hernú pozíciu prenecháva mladším hráčom.
Ako vníma R. Ljubarskij výsledok reprezentačného zápasu Ligy národov SVK – Izrael? „V Izraeli som pôsobil dlhšiu dobu, poznám kvalitu ich futbalu, družstiev i reprezentácie. Hrali technický futbal, predviedli dobré držanie lopty. Slováci hrali podobne, ale zlyhali v obrannej fáze,“ zamyslel sa Ljubarskij a pokračoval: „Aj výkonnostne lepšie tímy už dokázali prehrať vyhratý zápas, keď súper zabezpečil zvrat skóre z 0:3 na 4:3 (Liverpool – AC). Stalo sa to napríklad vo finále Ligy majstrov… Nemalo by sa to stávať, ale ako tragédiu to netreba brať. Musíme sa z toho poučiť a vyhnúť sa v budúcnosti takýmto chybám. Myslím si, že práve kvôli takým zvratom je šport i futbal zaujímavý.“
Posledný reprezentačný zápas si neužil z lavičky ani tréner Pavel Hapal, mal pozitívny test na koronavírus. Následne tento bývalý československý futbalista a český reprezentant skončil aj na poste slovenskej reprezentácie. VV SFZ ukončí tento týždeň spoluprácu aj s jeho asistentom Otom Brunegrafom. Kandidátom na uvoľnené miesto šéftrénera repre by mohol byť Štefan Tarkovič (asistent bývalého trénera Jožka Kozáka). „Náš futbalový reprezentačný tím je v súčasnosti obmenený, čelí zmenám, odišli skúsení hráči (obrancovia Škrtel a Škriniar). Doba je zlá aj z pohľadu pandémie, stále niekto vypadáva v jednotlivých kluboch, napr. ani Ronaldo nehral za svoj národný portugalský tím,“ uviedol R. Ljubarskij.
Musíme byť trpezliví a dúfať, že 12. novembra na ihrisku Severného Írska nám žreb finálovej baráže o postup na Euro 2020 bude priať. Futbalovú pauzu Ljubarskij nezažil, vždy sa snažil získať „angažmán“ v klube, ktorý o neho prejavil záujem okamžite. Okrem zahraničných zmlúv na Ukrajine, v Čechách a v Izraeli, pobehal tento ukrajinský futbalový útočník väčšinu slovenských trávnikov.
Rok 2020 sa bezpodmienečne zapíše do histórie. My sa na to ale teraz pozeráme zo sveta športu. Bez menších turbulencií sme boli druhýkrát svedkami toho, ako slovenský šport dostal stopku (s výnimkou najvyšších súťaží v piatich jeho oblastiach). V jarnej fáze minulého ročníka sa nedohrali žiadne futbalové zápasy, teraz, po začatí jesennej časti aktuálneho súťažného ročníka sa športový život opäť zastavil. „Ťažko je vyjadriť sa mi k tejto situácii, pochybujem, že by nastal obrat a vírus by sa utiahol do ústrania, teda, ešte v čase trvania súťaží tohto roku. Vonku už futbalu aj tak poveternostné podmienky nebudú priať. Tie zostávajúce asi tri zápasy už tohto roku pravdepodobne nedohráme, v našej súťaži. Nikto nevie, aký bude ďalší postup… Neteší ma takáto situácia, určite. Nie je to dobré ani z pohľadu trénera, ani z postu hráčov. Tím sa na niečo pripravuje, trénujeme, organizujeme a potom sa všetko zastaví. Opätovný reštart nie je jednoduchý. Pre všetkých, ale zase zdôrazním, že teraz sa bavíme o dopade na nielen krajský futbal, je tento vírus Covid-19 a s ním súvisiaca pandemická situácia vo svete riadna „podpásovka“. Nehovoriac o mládežníckom futbale,“ s nostalgiou v hlase hovorí skúsený futbalista. „Zatiaľ sme ešte spoločne v klube s hráčmi neriešili túto vzniknutú situáciu, nikto netuší, čo sa v najbližších týždňoch udeje. Väčšinu usmernení očakávame z riadiacich štruktúr VsFZ. Časť našej zimnej prípravy vyplnili zápasy Mestskej futsalove ligy v Humennom. Každý, kto tomuto športu fandí vie, že ide o vhodné udržanie fyzickej kondície a hernej činnosti. Zdá sa ale, že v súčasných podmienkach, ktoré platia na Slovensku, si asi túto zimu nezahráme ani halový futbal. Mrzí nás to, lebo ako Lackovce sme postúpili z tretej do druhej ligy, tešili sme sa na to, no a v januári začína bežne zimná príprava na jarnú časť sezóny.“
Koniec „horskej ligy“ Samozrejme, nielen, s príchodom Michala Škumaniča do futbalového klubu ŠK Slávia Lackovce sa našliaplo na vyšší súťažný level. „Ocitol som sa v Lackovciach na távniku v roku 2012, postupovali sme z tretej do druhej a prvej triedy oblastného futbalu, predtým som hral za Papín. Po futbalových trávnikoch som behával už ako dieťa. Keď som chodil do školy v Snine, hrával som za sninský dorast a potom som sa vrátil do rodnej obce, do Papína. Ako predseda klubu pôsobím od roku 2018. Prevzal som funkciu po Milanovi Dankovi, ktorý bol aj hráčom klubu,“ vytiahol z histórie súčasný zodpovedný vedúci pracovník lackovského piatoligového futbalu. Zabezpečiť ihrisko spôsobilé na zápas a tréningy, organizačne sa starať o hráčov, informovať ich o tréningovej a zápasovej fáze. To je hlavnou náplňou predsedu klubu. Hlavnými sponzormi ŠK Lackovce sú Obec Lackovce a bratia Schlimbachovi, a samozrejme, ďalší nemenovaní…
Hráčsky káder „Čo sa hráčskej základne družstva týka, riešim nábor potenciálnych futbalistov a s tým spojené pohovory.“ Škumanič a Ljubarskij disponujú túto sezónu 2020/2021 týmto kádrom, platným v posledných dňoch… brána – Marek Cholp a Vlado Falatko; obrana – Peťo Murinčák, Michal Paraska, Lukáš Krajník, Michal Sabo, Tomáš Jenčík; záloha – Ruslan Ljubarskij, Peťo Havrilčák, Jaro Kuzma, Vojto Kuľha, Stano Karnaj, Matúš Škrlík, Adam Havlíček, Adam Parnica; útok – Jaro Mihalič, Marcel Balog, Michal Škumanič, Patrik Vrblovský. Spokojnosť s nedohranou jarnou či jesennou časťou je 50 na 50, ale mohlo by to byť aj lepšie. „Poniektoré zápasy sme si „prehrali sami“, ako sa hovorí,“ dodal Škumanič.
Zabojovať o prvú trojku Tiché plány trénera R. Ljubarskijeho sú skončiť aktuálnu sezónu do tretieho miesta, ambície na vyššie priečky krajskej súťaže klub zatiaľ nemá ani on, ani vedenie klubu ŠK Slávia. Dôležité sú vzájomné derby zápasy v rámci regiónu, plus vranovský okres. Plány predsedu klubu sú skončiť maximálne do piateho miesta v tabuľke piatej ligy Vihorlatsko-Dukelskej krajskej súťaže. „Určite nerád by som prišiel o jedného z našich top hráčov, Petra Murinčáka. Tento 47- ročný humenský odchovanec ukazuje na ihrisku, že našiel druhý futbalový dych a snaží sa ukázať najmä mladým, začínajúcim futbalistom, čo dokáže ponúknuť zelený trávnik a futbalová lopta. Nie menej tajomstva odkrýva v halovom futbale.“ Je radosť sledovať takýchto futbalistov v akcii, či už na trávniku alebo v hale pri futsale. „Snažím sa napredovať aj v tejto sfére života preto, že manželka a deti ma podporujú a ak treba, pomáhajú mi.“ (Michal Škumanič) Fyzická, kondičná a herná príprava je v športe základom. V takomto prípade zapracuje nie raz aj psychika. Samozrejme, musíme sa s danými okolnosťami zmieriť a veriť v zdravie všetkých nás, nielen na futbalových ihriskách, ale hlavne našich najbližších.
FOTO -MJK-,
ARCHÍV RLJ, ŠKSL