TOPOĽA. Hovorí sa, že IKONA je prostredníkom medzi nebom a zemou, oknom do neba. Vyobrazuje svätých, scény z ich života či biblické motívy. Písaniu ikon sa venuje aj DANKA KIREŠOVÁ, ktorá pri tvorbe využíva tradičnú techniku. Svoje diela zatiaľ prezentuje na sociálnej sieti, avšak víziou je aj výstava v chráme v Topoli, kde pôsobí jej manžel Lukáš. Zvedavci sa môžu zatiaľ zastaviť na fare, kde im Danka ikony s radosťou predstaví.
Čo znamená písanie ikon? Prečo sa nemaľujú, ale píšu?
„Ikona zobrazuje samotné Sväté písmo. Sväté písmo bolo napísané, a tak aj ikona je napísaná. Niekedy to turistom v drevenom chráme vysvetľujem aj iným spôsobom. Voľakedy totiž bolo vzácne, aby človek vedel čítať. V dedine čítal len kňaz, učiteľ a možno ešte zámožný pán. Keďže obyčajní ľudia si Sväté písmo nevedeli prečítať, práve ikony a samotný ikonostas v chráme im boli Svätým písmom, ktoré čítali.“
Ako ste s týmto remeslom začali?
„Už od mala som veľmi rada kreslila. Aj som absolvovala asi tri roky základnej umeleckej školy vo výtvarnej výchove. Žiaľ, nedokončila som úplne prvý stupeň (7 rokov). Neskôr, pri výbere vysokej školy, som uvažovala nad architektúrou. Tu som sa ale potrebovala pripraviť, a tak som chodila na doučovania k akademickému maliarovi. Moje štúdium napokon šlo iným smerom. Pri kreslení som ale ostala naďalej, a to som sa už venovala hlavne kresleniu portrétov. Keďže som od detstva bola celkom aktívne veriaca, akosi sa to všetko prelínalo, a túžba naučiť sa písať ikony bola vo mne. Asi pred desiatimi rokmi som absolvovala svoj prvý kurz písania ikon, po ktorom som mala veľa teoretických informácií, no nenadobudla som na ňom dosť zručností, aby som vedela sama doma pracovať na ikone. Až v novembri roku 2020 som dostala ponuku zúčastniť sa ikonopiseckého kurzu. Môj manžel, gréckokatolícky kňaz, ma bez váhania podporil a prihlásil. Tak som absolvovala tri víkendy, z ktorých som si domov priniesla tri ikony.“
Venujete sa písaniu ikon dlho? Pamätáte si na svoju prvú?
„Aktívne píšem ikony už rok a pol. Mojou prvou ikonou bola ikona Bohorodičky, ešte spred desiatich rokov. Potom až ikona Mandylion, Kristova tvár otlačená na šatke, ktorú som napísala na spomínanom kurze. Keďže si rada všetko dokumentujem, viem, že doteraz som napísala takmer 50 ikon.“
Ako sa vytvára a čo všetko je pri práci potrebné? Koľko času písanie zaberie?
„Počas kurzu sme si vyskúšali, že jedna ikona vznikla za približne tri dni. Bolo to ale časovo veľmi náročné. Keďže ikona nie je mojim dielom, ale dielom duchovným, je potrebné, aby práca na nej dozrievala i v tomto smere. Nie je dobré ponáhľať sa. Aj to som si už zažila a nebolo to dobré, ani požehnané. Bežne mi trvá aktívna práca na jednej ikone asi jeden týždeň. Potom ešte mesiac dozrieva, aby som ju mohla zafixovať. Práca na ikone pozostáva z mnohých krokov. V prvom rade sa snažím starať sa o svoj duchovný život. Som vyspovedaná a pristupujem k sv. prijímaniu. Pri písaní každej ikony sa snažím, aby bola prítomná modlitba, či už z CD, ktoré v pozadí spieva spevy byzantského obradu, alebo modlitbou v mojej mysli. Väčšinou je to tzv. Ježišova modlitba alebo jedna Mariánska pieseň. Čo sa týka samotných postupov, v prvom rade potrebujem drevenú dosku, najlepšie lepenú, aby som predišla možnosti, že sa mi doska z jedného kusu rozpukne pri práci. Potom mi manžel na dosky zozadu robí tzv. rybínový spoj, ktorý má zabrániť jej prípadnému ohnutiu. Následne na dosku lepím bavlnené plátno, ktoré v prípade, že doska predsa len pracuje, zabráni, aby došlo k poškodeniu samotnej maľby. Následne nanášam tzv. šeps, kriedu s králičím glejom, postupne v 7 a viac vrstvách. Po uschnutí dosku brúsim až úplne do hladka. Tu nastáva bod, kedy si na dosku odtlačím tzv. podlijnik, obrysy ikony, ktorú budem písať. Ak pracujem na ikone s ritinami, tak ich vyrijem v tomto momente. Potom sa ikona zlatí. Väčšinou do pozadia kladiem len pozlátko, no do svätožiary používam vždy pravé plátkové zlato, 23/45 karátové. Až potom začínam pracovať na samotnej maľbe, písaní ikony, pomocou tzv. vaječnej tempery. Ide o vaječný žĺtok riedený s vodou, ktorý mi vytvára spojivo pre práškové pigmenty. Táto technika je známa po stáročia a zaručuje stálosť farieb. Po napísaní ikony, asi o mesiac, ju celú zafixujem šelakom.
Môže sa verejnosť prísť pozrieť na vaše diela?
„Momentálne nemám ikony nikde verejne vystavené. Navštíviť ma ale môžu u nás na fare, kde im ikony rada predstavím. V rámci rôznych aktivít pre turistov som už mala viackrát prezentácie a ukážky, kedy turistom rozprávam o ikonách, symbolike i o postupe. Niekedy sa stáva, že ma zastihnú aj náhodní okoloidúci zvedavci. S manželom ale máme víziu, urobiť výstavu ikon u nás, v drevenom chráme v Topoli. Zatiaľ na tejto myšlienke len pracujeme. Inak všetky ikony prezentujem vo fotografickej podobe prostredníctvom sociálnej siete.
Založili ste ikonopiseckú dielňu, aby bol dôvod?
„Ikona sa ako taká nesmie podpísať, pretože nie je mojim dielom, ale dielom Sv. Ducha. Chcela som po vzore iných dielní dať aj ikonám spod mojich rúk akúsi identitu. A keďže mám rada veci po poriadku, urobila som tak hneď od začiatku, od svojej prvej napísanej ikony. Píšem teda ikony pod menom dielne Sv. Juraja, nie pod mojím. Zároveň mi dielňa dáva možnosť stretnúť sa s ľuďmi a rozprávať im o ikonách.“
Učíte ikony písať aj iných?
„Zatiaľ som nemala takúto skúsenosť, no zopár prosieb od ľudí sa už objavilo. Taktiež ma oslovilo pár organizácií, no žiaľ, pandémia naše aktivity stopla ešte pred ich rozbehnutím. Mali to byť kurzy pre deti či turistov, ktorí by sa prihlásili. Viem si predstaviť, že by som svoje zručnosti a vedomosti posúvala i ďalej. Raz by som možno rada rozbehla aj kurzy.“
Je pre vás písanie ikon práca alebo koníček?
„Písanie ikon je u mňa, zatiaľ, len koníčkom. Som na materskej dovolenke s tromi deťmi, čo chvíľa nám pribudne štvrté a svoj čas venujem hlavne rodine a rodičovstvu. Tvorba ikon ma však veľmi napĺňa a baví, čiže, keď mi to čas dovoľuje, venujem sa písaniu ikon.“
Podľa čoho si vyberáte svätých, ktorí budú vyobrazení na vašich obrazoch?
„Najčastejšie je to iba podľa toho, aká ikona sa mi páči alebo ma oslovila. Hovorí sa, že ikona rodí ikonu. To znamená, že vzniká tak, že „odkopírujem“ ikonu, ktorá už existuje. A tak, keď vidím nejakú, ktorá ma veľmi zaujala, snažím sa ju napísať.“
Čo na vašu prácu hovorí vaše okolie?
„Najväčšou odmenou mi je, keď ma pochváli manžel. Čo nie je veľmi často, aby sám od seba povedal, že je naozaj vydarená a má niečo do seba. V podstate mi robí radosť, keď niekto z rodiny príde a pochváli. Možno najväčším zážitkom a pochvalou bolo, keď našu faru navštívil arcibiskup Ján Babjak SJ a moje písanie ikon obdaril povzbudivým slovom. Tiež mi bolo veľkým potešením prijať pochvalu od emeritného biskupa Milana Chautura, ktorý tiež z času na čas navštívi našu faru,“ prezradila Danka Kirešová. (foto: archív DK)