CYPRUS. Nikola Cibulašová (26) pochádza z Humenného, ale momentálne už niekoľko rokov žije na Cypre v meste Larnaca. Práve tam vyštudovala podnikanie a marketing (Business studies with marketing) na anglickej univerzite University of West London. Koncom septembra bude pokračovať v príprave na titul MBA (Master of business administration) na Univesrity of Central Lancashire. Nika, ako ju všetci volajú, nám porozprávala aký je život na ostrove, ktorý je politicky rozdelený na dve časti.
V ktorej časti Cypru žijete a prečo ste sa rozhodla usadiť sa práve na tomto ostrove?
„V roku 2012, počas štúdia na Hotelovej akadémii v Humennom, som mala možnosť ísť na takmer polročnú letnú stáž na Cyprus, kde sa mi veľmi zapáčilo. Po maturite v roku 2014 som sa rozhodla, že sa tu vrátim a skúsim si zarobiť peniaze počas jednej sezóny. Chcela som totiž študovať v Prahe na univerzite v anglickom jazyku. Avšak nečakala som, že sa práve na Cypre zaľúbim. Tak som tu aj ostala. Najprv sme s priateľom žili v Avia Nape, potom v Paralimni a nakoniec sme sa presťahovali do Larnaky. Všetky tieto mestá sa nachádzajú v južnej časti ostrova.“
Ako často sa vraciate na Slovensko?
„Snažím sa chodiť čo najčastejšie, lebo mi veľmi chýbajú rodičia a rodina. Všetko však záleží od situácie, keďže študujem a pracujem na plný úväzok, tak je to ťažké. Celkovo navštevujem Slovensko tak dva až trikrát ročne, ale moja rodina za mnou cestuje každý rok. Aspoň takýmto spôsobom mi prinášajú kus domoviny.“
Cyprus je vraj ostrov lásky. Ako ste sa spoznali so svojim priateľom?
„S Fanosom (Theofanisom) sme sa stretli v roku 2014. Predtým študoval a žil v Anglicku. Aktuálne pracuje ako učiteľ na anglickej univerzite so sídlom na Cypre, a zároveň je aj riaditeľom výskumného centra na škole. Jeho rodičia ma prijali od prvého dňa a rovnako si môjho priateľa obľúbili aj naši. Hoci veľa ľudí nášmu vzťahu nedávalo nádej, predsa len je to južan, Cyperčan, sme spolu už šesť rokov. Tohto roku sme mali naplánovanú svadbu, ktorú nám bohužiaľ prekazila koronakríza. Presunuli sme ju teda na budúci rok. Zatiaľ sa venujeme stavbe nášho spoločného domčeka v neďalekej dedinke.“
Aké boli vaše pracovné začiatky na Cypre a kde pracujete v súčasnosti?
„Na Cypre som si toho za tie roky preskákala veľa. Prišla som sem veľmi mladá a nikto ma nebral vážne. Slovákov tu totiž považujú za lacnú pracovnú silu. Prvé dva roky som pracovala v hoteloch. Neskôr som sa v Larnake zamestnala v reštaurácii. Aj napriek prvotným úskaliam ma to neodradilo a za osem mesiacov som sa vypracovala na manažérku reštaurácie. Kvôli množstvu pracovných hodín a takmer žiadnemu voľnu, som však po roku odišla. Začala som si hľadať serióznu prácu, v ktorej by som sa mohla rozvíjať a napredovať. Po troch mesiacoch hľadania, ma v roku 2018 prijali do izraelskej finančnej spoločnosti, ktorú možno porovnať s americkou Wall Street. Po roku ma povýšili na Team Leaderku. Teraz mám svoj tím pätnástich ľudí, za ktorý som zodpovedná. Máme pobočky kancelárií na Ukrajine, v Hong Kongu. Práca ma veľmi baví, pretože vždy sa v nej veľa vecí mení a stále je sa čo učiť.“
Cyprus je rozdelený na grécku a tureckú časť. Istotne tam badať spoločenské, kultúrne i politické rozdiely…
„Na Cypre bola turecká invázia v roku 1974. Vtedy si Turci vzali trochu menej ako polovicu ostrova. Z toho dôvodu sa ostrov rozdeľuje na južnú časť (cyperskú) a severnú (tureckú alebo tzv. okupovanú). Rozdiely sú výrazné. V severnej časti žijú prevažne moslinovia, v južnej sú to pravoslávni kresťania. Keďže severná časť ostrova nie je uznaná oficiálne Európskou úniou ako štát, uznáva ju iba Turecko. Obe časti preto delí hranica. Južný Cyprus žije z turizmu, preto je krajší. Na severe cítiť viac chudobu. Donedávna boli hranice medzi oboma časťami zatvorené a nedalo sa cez ne vôbec prechádzať a hoci od roku 2004 sa opatrenia uvoľnili, Cyperčania hovoria, že všetko tam ostalo ako pred vojnou. V posledných rokoch sa vďaka cestovnému ruchu začal vzmáhať aj sever, ale je tam iba málo hotelov, do ktorých sa investujú peniaze.“
Aký je život v južnej časti ostrova, kde žijete?
„Život na Cypre je úžasný. Milujem ten južanský spôsob života, ktorý sa riadi heslom „siga siga,“ čo v preklade znamená pomaly pomaly. Všetko tu ide naozaj pomaly, nikto sa za ničím nenaháňa. Domáci sú milí ľudia, pomáhajú jeden druhému a sú veľmi rodinne založení. Avšak čo sa týka bývania, je to dosť pozadu oproti európskym krajinám. Bežne počas roka sú ulice plné turistov a cez leto je tu veľmi horúco. Ja osobne mám more cez cestu, takže v soboty a nedele vidím pláže plné návštevníkov, ktorí si tam opekajú a zabávajú sa so svojimi rodinami. Jediným negatívom je pre mňa to, že ostrov je dosť malý, takže nie je tu až tak veľa možností na výlety.“
Čomu sa teda na Cypre venujete vo voľnom čase?
„Keďže študujem a pracujem na plný úväzok, neostáva mi veľa voľného času. Ak si však nejaký nájdem, chodíme s priateľom počas letných večerov na pláž trošku sa schladiť a zaplávať si, alebo sa vyberiem na prechádzku s mojim nemeckým ovčiakom. Okrem toho často chodíme do Avgorou, kde si staviame domček a sledujeme ako to postupuje.“
Dorozumiete sa s Cyperčanmi?
„Všade sa tu hovorí angličtinou. Ak chce mať človek lepší život, musí sa však ich jazyk naučiť. Cyperčania teda uprednostňujú gréčtinu. V takom prípade sa vám dostane iný spôsob jednania. Ja hovorím plynule anglicky a grécky, čo je cyperský dialekt. Viem aj po rusky, ale tu to už pomaly zabúdam,“ dodala Nika Cibulašová.
(Foto: Nikola Cibulašová archív)