V aktuálnej dobe silno rezonuje téma očkovania proti ochoreniu CVID-19. Vzniká mnoho otázok a s nimi spojene dezinformácie, hoaxy a klamstva. Pýtali sme sa preto lekárov Nemocnice Svet zdravia v Humennom a Michalovciach, aké sú rizika či prínosy vakcíny, či je bezpečná a kto by sa mal dať zaočkovať. Očkovacia latka Comirnaty sa podáva ako dve injekcie do svalu v hornej časti ramena s odstupom aspoň 21 dni. Vnútroštátne organy zodpovedajú za opatrenia tykajúce sa dodavky očkovacej latky. Viac informácii o používaní očkovacej latky Comirnaty si precitajte v písomnej informácii pre používateľa alebo sa obráťte na zdravotníckeho pracovníka. Očkovacia latka Comirnaty pôsobí tak, že pripraví telo nato, aby sa samo bránilo proti ochoreniu COVID-19. Obsahuje molekulu nazývanú mena s pokynmi na výrobu tzv. spice proteínu. Je to proteín, ktorý sa nachádza na povrchu vírusu SARS-CoV-2 a ktorý vírus používa na preniknutie do telových buniek. Ak osoba dostane očkovaciu latku, jej bunky si precitajú návod mediatorovej RNA a začnú hneď produkovať spice proteín. Imunitný systém osoby identifikuje tento proteín ako cudzí, začne proti nemu vyrábať protilátky a aktivuje T-bunky (biele krvinky), aby ho napadali. Ak osoba príde neskôr do kontaktu s vírusom SARS-CoV-2, jej imunitný systém ho rozpozná a bude pripravený, aby sa proti nemu bránil. Molekula mena obsiahnutá v očkovacej latke nezostává v tele, ale krátko po zaočkovaní sa rozpadne. Vo veľmi veľkom klinickom skúšaní sa preukázalo, že očkovacia latka Comirnaty je účinná pri predchádzaní ochoreniu COVID-19 u ľudí vo veku od 16 rokov. Na skúšaní sa celkovo zúčastnilo približne 44 000 ľudí. Polovica z nich dostala očkovaciu latku a polovici bola podaná zdanlivá injekcia. Jednotlivci nevedeli, či dostali očkovaciu latku alebo zdanlivú injekciu. Účinnosť sa vyhodnotila približne u 36 000 ľudí vo veku od 16 rokov (vrátané ľudí vo veku nad 75 rokov), ktorí nemali príznaky predchádzajúcej infekcie. V štúdii sa preukázalo 95 % zníženie počtu symptomatických prípadov COVID-19 u osôb, ktoré dostali očkovaciu latku (8 prípadov z 18 198 malo príznaky COVID-19), v porovnaní s osobami, ktoré dostali zdanlivú injekciu (162 prípadov z 18 325 malo príznaky COVID-19). To znamená, že sa v skúšaní preukázala 95 % účinnosť očkovacej latky. V klinickom skúšaní sa preukázala 95 % účinnosť aj v prípade osôb, ktorým hrozí ťažký priebeh ochorenia COVID-19, ako sú astmatici, osoby s chronickým ochorením pľúc, cukrovkou, vysokým krvným tlakom alebo indexom telesnej hmotnosti ≥ 30 kg/m2 .
Odpovede pripravil námestník pre liečebno-preventivnu starostlivosť Nemocnice Svet zdravia Humenné a zároveň primár OAIM MUDr. Stanislav Saladiak.
Môže po očkovaní človek ochorieť? „Vakcína v žiadnom prípade nemôže spôsobiť ochorenie COVID-19, ochorenie môže spôsobiť len infikovanie sa samotným vírusom SARS-CoV-2. Pacient po vakcinácii môže ochorieť iba v prípade, ak sa infikoval vírusom v čase pred vakcináciou alebo v čase, keď si jeho telo po vakcinácii ešte nedokázalo vytvoriť dostatočnú imunitu.“
Sú medzi vakcínami jednotlivých výrobcov zasadne rozdiely? „Toho času podávame vakcínu výrobcu BioNtech/Pfizer. Schválená na podávanie je aj vakcína výrobcu Moderna a v procese schvaľovania je Oxford/AstraZeneca. Rozdiel je v spôsobe zavedenia dôležitých informácii do tela vyvolávajúcich vznik imunity. Prvé dve spomenuté využívajú mRNA a posledná nereplikujúci sa vírusový vektor. Dôležité je spomenúť taktiež rozdiely v požadovaných teplotách skladovania. BioNtech/Pfizer mínus 80 °C, Moderna mínus 20 °C, Oxford/AstraZeneca 2-8 °C.“
Aké najhoršie nežiaduce účinky môže vakcína spôsobiť? „Medzi najzáväznejšie nežiaduce reakcie je možne zaradiť anafylakticku reakciu, čo je vlastne celková alergička reakcia. Ta sa však vyskytuje veľmi zriedkavo a zdravotníčky personál vie, ako takúto reakciu liečiť a zvládnuť. Väčšina známych nežiaducich účinkov je však mierna.“
Je potrebne dať sa pred očkovaním pretestovať? „Pred očkovaním nie je potrebne sa dať pretestovať.“
Ak ma pacient stanovený termín očkovania, ale bol v kontakte s pozitívnou osobou, no nemá žiadne príznaky ochorenia, môže sa dať zaočkovať, alebo je nutná zmena termínu? „Úzky kontakt s pozitívnym pacientom ma byť karantenizovany, je potrebná zmena termínu. Ideálne by malo byť očkovanie odložene minimálne na štyri týždne od nástupov príznakov ochorenia COVID-19, eventuálne od pozitívneho RT PCR testu u bezpríznakových. Názory odborníkov a prístupy jednotlivých krajín k tejto otázke sú nejednotne.“
Aké sú prínosy a naopak rizika očkovania u seniorov? „Starší pacienti sú významnou rizikovou skupinou v zmysle ťažkého priebehu a úmrtnosti na infekciu spôsobenú vírusom SARS-CoV-2, prioritizacia očkovania tejto skupiny je preto esenciálna,“ uviedol MUDr. Stanislav Saladiak.
Odpovede pripravila MUDr. Katarína Varechova z ambulancie všeobecného lekára Nemocnice Svet zdravia Michalovce.
„Pre alergikov je dôležité, že vakcína neobsahuje klasické zložky potravín, antibiotika, latex či Ine biologičke zložky, pretože je vyrobená bezbunkovou technológiou, tzv. in vitro transkripciou. Obsahuje lipidove zložky, anorganické zlúčeniny, sacharózu a vodu. Súčasťou je i polyetylenglykol,“ vysvetlila. Podľa imunológov pred očkovaním nie je indikovaná farmakologička antialergická príprava. Pacient alergik teda pokračuje v užívaní svojej chronickej antialergickej liečby.
Kto nemôže byť očkovaný? Univerzálnou kontraindikáciou podania je podľa lekárky alergia na zložky vakcíny, pripadne anafylakticku, život ohrozujúca alergička reakcia na prvú dávku vakcíny. „Pri iných záväznejších alergických reakciách, ktoré nastali v minulosti na iné latky, je vhodne poradiť sa so svojim alergológom. Samozrejme, neočkujeme osoby pri akejkoľvek prebiehajúcej akútnej infekcii, vyhnúť sa tiež treba očkovaniu v bezprostrednom období po operácii,“ radi MUDr. Varechova. Sledovaní 15 minúť Po podaní vakcíny COVID-19 by mali byť očkovane osoby minimálne 15 minúť sledovane kvôli možným okamžitým vedľajším reakciám. Pre pacientov s anamnézou alergických reakcii alebo imunitných ochorení sa tato doba podľa imunologov predlžuje na minimálne 30 minúť. „Čo sa tyká nežiaducich účinkov, po očkovaní vakcínou mRNA COVID- 19 BNT162b2 počas klinických štúdii viac ako 80 percent účastníkov hlásilo bolesť v mieste vpichu. K tomu došlo do siedmich dni po podaní vakcíny a tieto ťažkosti ustúpili po niekoľkých dňoch,“ hovorí MUDr. Varechova. Ďalej boli u účastníkov štúdii najčastejšie hlásené: únava (> 60%), bolesti hlavy (> 50%), bolesti svalov (> 30%), zimnica (> 30%), bolesti kĺbov (> 20%), zvýšená teplota (> 10%). Ako po tetanovke „Pridávam tiež skúsenosti našich prvých slovenských zaočkovaných zdravotníkov, ktorí bolesť ramena prirovnávali k tej po dobre známej „tetanovke“, teda vakcíne proti tetanu a to bola aj absolútne najčastejšia reakcia na očkovanie. Vyskytli sa tiež krátkodobé bolesti svalov, kĺbov, zvýšená teplota, zimnica, bolesť hlavy, únava a aj krátkodobé zväčšenie lymfatických uzlín. Tieto príznaky boli podľa štúdii aj individuálnych skúsenosti zvyčajne miernej alebo strednej intenzity a odzneli do niekoľkých dni po očkovaní,“ vysvetľuje lekárka. Pripomína, že aj keď sú to očakávané reakcie, treba ich nahlásiť svojmu ošetrujúcemu lekárovi, rovnako ako pripadne Ine neuvedené alebo nezvyčajne ťažkosti. „Na tieto ťažkosti je tak, ako pri iných očkovaniach možne užiť lieky proti teplote alebo proti bolesti. Zistilo sa tiež, že preventívne použitie paracetamolu neovplyvňuje takúto imunitnú odpoveď na tuto vakcínu, preto nie je nutne,“ podotkla. Takisto sa neodporúča testovať paušálne osoby pred očkovaním na vylúčenie prítomnosti SARS-CoV-2, a to ani PCR, ani antigénovým testom, ani protilátkovými testami (BI), hoci prvé očkovane osoby na Slovensku testovane boli.
A čo pacienti s imunosupresivami? Vzhľadom na množstvo otázok najmä ohľadom očkovania u pacientov užívajúcich imunosupresiva (lieky, ktoré potláčajú imunitne reakcie) vydala Slovenska spoločnosť alergologie a klinickej imunológie SLS k očkovaniu svoje stanovisko, v ktorom sa oči. uvádza: Základne princípy očkovania mRNA vakcínou u pacientov s chronickými chorobami: Pacienta očkujeme počas stabilnej fázy ochorenia, pri dobrej klinickej kompenzácii. Neočkujeme počas akútnej exacerbacie (vzplanutí, zhoršení) základného ochorenia, respektíve krátko po nej (v závislosti od typu ochorenia od 2 – 6 týždňov po exacerbacie). Pacienta po očkovaní treba sledovať cca 30 minúť. Keďže mRNA vakcína je neživá vakcína, nemá zasadne obmedzenia ani kontraindikácie pre očkovanie chronicky chorých pacientov s imunointervenčnou liečbou alebo bez nej. Chronická imunosupresivna liečba môže skôr viesť k zníženej účinnosti očkovania ako k jeho nežiaducim účinkom. Pacienti liečení imunosupresivnou liečbou a trpiaci na rôzne formy autoimunitnych ochorení majú mierne zvýšené riziko komplikovaného priebehu ochorenia Covid-19. Ak pacient užíva biologičku liečbu aplikovanú parenteralne (injekčne), štandardne je vhodne dodržať interval aspoň sedem dni pred a po očkovaní za účelom rozlíšenia prípadných vedľajších reakcii. „Očkovanie nie je kontraindikované napríklad ani u pacientov liečených pre HIV, či HCV,“ dodáva lekárka. Ak pacient nemôže byť očkovaný alebo ma neistú postvakcinačnu ochranu, možno zvoliť tzv. cocoon strategiu, teda očkovať jeho blízke osoby (napr. v domácnosti). „Pri očkovaní proti Covid-19 mRNA vakcínou v tejto skupine pacientov postupujeme vysoko individualizovane s vyhodnotením pomeru prínosu a rizík,“ konštatuje lekárka v súlade so stanoviskom odbornej spoločnosti. „Treba tiež podotknúť, že ak chronická imunosupresivna liečba môže viesť skôr k zníženej účinnosti očkovania ako k jeho nežiaducim účinkom, odporúčame aj očkovaným pacientom naďalej dodržiavať protiepidemicke opatrenia a nariadenia kompetentných inštitúcii,“ dodáva MUDr. Varechova. Očkovať aspoň mesiac po organovej transplantácii Ďalšou špecificky ohrozenou skupinou sú pacienti po transplantácii organov. Slovenska transplantologicka spoločnosť vo svojom stanovisku odporúča tým, ktorí nedávno podstúpili transplantáciu organu, očkovanie najskôr mesiac po organovej transplantácii. Zároveň odporúča očkovanie aj pacientom na čakacích listinách na organové transplantácie, ktorí sú vzhľadom k diagnóze zlyhania/zlyhávania životne dôležitého organu vo vysokom riziku ťažkého priebehu ochorenia COVID-19. Rovnako odporúča očkovanie osobám v blízkom kontakte s pacientkami po transplantácii organov, napríklad osoby žijúce v spoločnej domácnosti.
Užívate lieky na riedenie krvi? „Krátko sa zmienim o zásadách očkovania u pacientov užívajúcich antikoagulancia (lieky na riedenie krvi), keďže vakcinácia prebieha vpichom do svalu. Pacienti na stabilnej antikoagulačnej liečbe, vrátané tých, ktorí užívajú warfarin, ktorí majú aktuálne plánované kontroly INR a ktorých najnovšia hodnota INR bola pod hornou hranicou terapeutického rozsahu, môžu dostať intramuskularnu vakcínu,“ hovorí MUDr. Varechova. V prípade akýchkoľvek pochybnosti sa treba podľa nej poradiť so špecialistom zodpovedným za predpisovanie alebo sledovanie antikoagulačnej liečby.
Čo (ne)robiť po očkovaní? „Chráňte sa naďalej pred možnou nákazou – telo sa potrebuje vysporiadať s vakcínou, aby si vytvorilo imunitu, navyše prvá dávka nechráni stopercentne. Podobne, ako po niektorých iných očkovaniach, sa neodporúča väčšia fyzička zaťaž aspoň počas prvých dvoch až troch dni. V rámci opatrnosti neodporúčam v bezprostrednom období napríklad ani príliš dlhé cestovanie. Zaočkovaný by sa všeobecne mal, ak je to možne, vyhnúť veciam, ktoré predstavujú pre organizmus zaťaž navyše. Ak je to len trochu možne, mal by si tiež dopriať dostatok spánku, kvalitnú stravu s obsahom prirodzených probiotik, pretože kondícia čreva ma vplyv na imunitnú odpoveď organizmu. Nemal by tiež užívať alkohol, ktorý znižuje funkciu imunitného systému a môže tak znížiť účinok vakcíny,“ upozorňuje MUDr. Varechova V úvode sme si povedali niečo o kontraindikáciách očkovania, teraz si povedzme, kto by mal všeobecne, bez ohľadu na pracovne prostredie, určite zvážiť očkovanie. „Všeobecne možno z dostupných údajov povedať, že pacienti trpiaci na chronické choroby majú vyššie riziko rôznych infekčných komplikácii, vrátané Covid-19. Medzi najrizikovejšie ochorenia patri hypertenzia, diabetes mellitus, chronická ischemická choroba srdca, spomedzi respiračných ochorení chronická obštrukčná choroba pľúc. Očkovanie môže byť tým, čo im pomôže prekonať toto ťažké obdobie,“ konštatuje lekárka. Naďalej však podľa nej netreba zabúdať na epidemiologicky obozretne správanie, posilňovanie prirodzenej imunity a dodržiavanie liečebného režimu. (nikj, Jana Fedakova, MZ SR, zdroj foto: Svet zdravia)