Tesne pre polnocou 10.marca 2022 dotĺklo srdce v hrudi Dušana Papiaka. Športovec a bojovník na ihrisku i v živote na pohľadanie vo veku nedožitých 62 rokov v poslednom nerovnom boji podľahol ťažkej chorobe. Dušan Papiak sa zapísal do povedomia širokej futbalovej verejnosti a histórie humenského futbalu v osemdesiatych rokov.
Futbalovú kariéru rozbiehal
v drese Spartaka Vihorlat Medzilaborce. Nadanie rozvíjal v spoločnosti M. Kováča, Š. Gajdoša, M. Kulíka, či P. Suška. Prejavil snahu sa zlepšovať a zapadol do kolektívu usilujúceho o postup do divízie v ročníku 1978/79. Prišiel povolávací rozkaz a na dva roky išli kopačky a futbal bokom. Po návrate do Spartaka sa rýchlo vrátil do zabehaných futbalových koľají. Vďaka talentu, tréningovému úsiliu a zanieteniu pre futbalu jeho výkon rástol. V roku 1982 putoval do radov Tesly Stropkov, ktorej pomáhal pri postupe do I.SNFL v sezóne 1982/83. Spolu s M. Prusákom a A. Špakom vytvorili úderné útočné futbalové trio rozkladajúce obranné rady súperov. V roku 1984 si futbalovo polepšil prestupom do Chemlonu Humenné. V humenských farbách strávil päť vydarených sezón v rámci I.SNFL. Vhodne zapadol medzi legendy humenského futbalu P. Romana, M. Szczygieľa, Š. Čiraka, M. Kopeja,či J. Balaščíka. Stal sa oporou mužstva
i obľúbencom publika a odohral 105 majstrovských zápasov v drese Chemlonu.
Futbalové kvality Dušana výstižné ocenil vtedajší tréner Emil Bezdeda slovami: „Výkony Dušana Papiaka mali vždy parametre ligového hráča“. Pri hre sa naplno odovzdával celý. Na ihrisku nevypustil ani jeden súboj, bol náročný pri hre na svojich spoluhráčov, ale predovšetkým na seba. Nemal rád intrigy, priamo vedel vyjadriť názor, nezištne pomôcť spoluhráčom a neznášal nespravodlivosť a neférovosť zo strany rozhodcu, či súpera. Spomenuté vlastnosti charakterizovali aj jeho osobný život. Kamarátov a priateľov si vysoko vážil a nedal na nich dopustiť.
Dušanova fotografia dokumentujúc moment pred vsietením víťazného gólu do siete bratislavského futbalového giganta Slovana v roku 1988 bude navždy zdobiť obálku pamätnice humenského futbalu nazvanú Chemlon do toho! od autora Ivana Pajtáša.
Po ukončení aktívnej športovej činnosti sa úspešne etabloval v podnikateľskej sfére.
V zlomových rokoch 1989 a 1990 vo veku 30 rokov prezieravo ukončil aktívnu činnosť profesionálneho futbalistu a rozbehol podnikateľské aktivity. Vďaka svojej buldočej povahe, pracovitosti sa mu darilo. Vytvoril dobre fungujúcu firmu DPD a vytvoril pracovné miesta v okolí Medzilaboriec.
Na futbal, ktorý miloval nedokázal zanevrieť. Materský klub Spartak Medzilaborce mu nikdy nebol ľahostajný. Nielen futbalovo i sponzorsky ešte nejaký čas pomáhal v prvom svojom klube. V Krásnom Brode, kde sa usadil s rodinou pomohol rozbehnúť znovu futbalový ži-vot. Neraz priamo na ihrisku na trávniku. Krátky čas obliekal aj dres FC Borov.
Ani humenskému klubu sa neotočil chrbtom. Aktívne pôsobil ako člen Správnej rady FC Chemlon Humenné v čase futbalového boomu v Humennom, ktorý vyvrcholil ziskom Slovenského pohára a vstupom na pohárovú európsku scénu. Mnohé svoje aktivity posúval aj charitatívnym smerom. Nezabudol na bývalého spoluhráča a kamaráta Miroslava Labuna pri jeho benefičných stretnutiach. Podával pomocnú ruku pri organizovaní futbalových ankiet organizovaných týždenníkom Podvihorlatské noviny.
S manželkou Janou vychoval dvoch synov Dušana a Denisa a veľmi sa tešil zo svojich štyroch vnúčat. Po ukončení aktívnej činnosti si vždy našiel čas a veľmi ochotne prišiel do spoločnosti bývalých spoluhráčov z Medzilaboriec, Stropkova, či Humenného a pookrel sa pri zápasoch starých pánov pri spomienkach na krásne chvíle strávené na zelených trávnikoch. Ešte pred rokom sme pri príjemných spoločných debatách spriadali plány ako oslávime futbalovú storočnicu pod Kamjanou. Mal v hlave veľa plánov a nechcel žiť životom unudeného dôchodcu.
Žiaľ pred necelým rokom do jeho života nečakané vstúpila zákerná choroba. Zmarila všetky Dušanove predstavy
o pokojnom starnutí a nakoniec ho vytrhla navždy z kruhu rodiny,priateľov a kamarátov. Jej priebeh bol zákerný, agresívny a veľmi rýchly.
14.marca 2022 sa s Dušanom na miestnom cintoríne v Krásnom Brode okrem najbližšej rodiny rozlúčilo množstvo bývalých spoluhráčov, kamarátov a známych. S veľkým smútkom vzdali úctu a posledné zbohom skvelému človeku na jeho poslednej ceste. Dušan, budeš nám veľmi chýbať! Nikdy nezabudneme! Odpočívaj v pokoji!
Veľká futbalová rodina bývalých spoluhráčov a kamarátov Spartaka Medzilaborce, Tesly Stropkov, Chemlonu Humenné
a Krásneho Brodu.