Šiesty slovenský titul získali v sezóne 2021/22 staršie dorastenky michalovskej Iuventy. Tie ovládli dlhodobú súťaž, keď v 24 zápasoch prehrali iba raz a osemnásťkrát vyhrali. Zvyšných päť duelov bolo kontumovaných v ich prospech, čím o bod predbehli Slovan Duslo Šaľa. Dominanciu týchto dvoch tímov spečatila aj súťaž mladších dorasteniek, kde si obaja vzali takisto zlatú a striebornú medailu, len si vymenili poradie.
Výkladná skriňa michalovskej mládeže začala súťaž impozantne. V prvých trinástich dueloch nenašli zverenky trénerskej dvojice Milan Adi a Marcel Vaľo premožiteľa. Až štrnásty duel im pripravil prehru 23:28 v Šali. Duslo ale zakoplo v Bytči, čím otvorilo cestu Michalovčankám k návratu na slovenský trón. Na ten sa vrátili po piatich rokoch. Paradoxom je, že šesť titul získalo šesť trénerov. Prvý v roku 2003 Stanislav Onderko, druhý v roku 2004 Dušan Daniš, tretí v roku 2012 Marianna Nemčíková, štvrtý o dva roky neskôr František Urban a piaty v roku 2017 Maroš Vikartovský.
Druhý titul mu už neušiel
O šiesty titul sa trénersky zaslúžil Milan Adi. Rodák z Vranova nad Topľou, ktorý doteraz pôsobil v mládeži UDHK Nitra, či Partizánskom už raz na slovenský titul pri starších dorastenkách siahal. Bolo to v roku 2017 s UDHK Nitra, v poslednom kole ale prehral v Michalovciach a prvé miesto mu vyfúkla Iuventa. „Teraz som si ho už nenechal újsť,“ smeje sa tréner, ktorý do Michaloviec prišiel v lete minulého roka. Na poste lodivoda starších dorasteniek nahradil Marcela Vaľa, ktorý mu bol pravou oporou v sezóne ako asistent. „Veľmi mi pomohol spoločne s Janom Beňadikom hlavne v začiatkoch. Nešiel som síce do neznámeho, no všetci vieme, že v Iuvente sa čakajú výsledky. Je tu obrovský tlak na ne. Nakoniec to všetko vypálilo tak, že sa tešíme z titulu. Ten patrí všetkých. Či už hráčkam, nám trénerom, alebo klubu,“ pokračuje rodák z Vranova nad Topľou. Viacerým mohlo vadiť, že päť víťazstiev získali Michalovčanky kontumačne. Adi si ale nemyslí, že kvôli tomu je titul nezaslúžený. „Skôr naopak, ja si myslím, že je v správnych rukách. Po prehre v Šali a jej zakopnutí v Bytči sme vedeli, že keď všetko vyhráme, titul získame. Najdôležitejší bol zápas v Dunajskej Strede, ktorú sme zdolali o jeden gól. Potom som už vedel, že nám to neujde. Čo sa týka tých neodohraných zápasov, určite ma to neteší, že sme nehrali. My sme hrať
chceli, súperi sa nám ale vyhýbali. “
Pomohli aj legionárky
V sezóne sa naskytla možnosť využiť aj hráčky z Ukrajiny, čo Iuventa využila. Od začiatku sezóny boli v kádri dorastu Kohučová, Dmytrenková a Borysevyčová, ktoré sa výraznou mierou pričinili o víťazstvá. Postupne k ním pribudli aj ďalšie hráčky z tejto krajiny, ktorých úlohy v tíme ale boli menšie. „Najviac nám pomohla asi Borysevyčová, ktorá bola spolu s Polievkovou líderkou tímu. Myslím si ale, že aj zvyšné dievčatá majú svoju kvalitu a určite sa nestratia ani v prvom ženskom tíme,“ podotýka Adi. Toho káder v lete opustí spomenuté ukrajinské trio, ako aj trojica polievková, Gajdošová, Jakubiková, ktoré povolal do prvého tímu nový tréner Iuventy Peter Kostka. „V budúcej sezóne už nebudeme môcť využiť služby kapitánky Gajdošovej a Borysevyčovej. Ostatné dievčatá môžu hrať aj za nás a určite, keď sa naskytne šanca, využijeme ich v zápasoch,“ dodal Adi, ktorý v lete bude takisto aj asistentom v ženskom tíme.
Zaslúžili sa o titul
Brankárky: Sofia Hamorská, Barbora Jakubiková, Simona Tomovčíková, Natália Továrňaková, Daniela Cabanová.
Pivotky: Viktória Gajdošová, Juliana Rebičová, Valéria Dulinová.
Krídla: Alžbeta Hlivová, Kristína Čižmárová, Natália Dmytrenková, Katarína Romančáková, Oľga Jegorová, Viktória Kováčová.
Spojky: Jevgenija Kohučová, Jana Borysevyčová, Erika Michalcová, Barbora Polievková, Natália Tokárová, Lujza Čižmariková, Erika Kobová, Alena Dvorščáková, Anastassija Chepyk, Karin Soskyda, Julia Dmytročenková, Viktória Rohaľová.
Tréner: Milan Adi. Asistent: Marcel Vaľo.