Dnes je 13. decembra a to nie je obyčajný deň… pretože od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc.
Lucia je odvodené z latinského svetlo – lux. Príbeh, na ktorý sú viazané mnohé tradície, hovorí o Lucii z Talianskych Syrakúz, ktorá sa narodila v 3. storočí v bohatej kresťanskej rodine. O ruku ju požiadal pohanský mládenec, ale Lucia sa rozhodla inak, svoj život zasvätila Bohu. Pytač sa jej však odplatil, prezradil na ňu konzulovi, že je kresťanka, a keďže sa Lucia svojej viery nezriekla ani pri mučení.
Zaujímavé však je, že v našich poverách sa o Lucii hovorí ako o bosorke a čarodejnici. Vraj prežila aj silné plamene ohňa. Aj preto je 13. december považovaný za veľký deň stríg. Počas tohto dňa sa všetci snažili odohnať bosorky, zvyčajne hlukom, pískaním, zvonením zvoncami, buchotaním, ale aj jedením cesnaku. Ochrániť pred bosorkami mal aj korbáč, ktorý plietli od Lucie do Vianoc či košeľa ušitá za rovnaký čas.
Je ťažké povedať, prečo Lucia, ktorú začala cirkev uctievať ako svätú, sa nakoniec stala najväčšou čarodejnicou. Sviatok sv. Lucie v minulosti sprevádzali bohaté zvyky a tradície, ktoré dnes už zapadajú do zabudnutia. Pripomeňme si aspoň niektoré z nich.
Cesnak nás ochráni pred zlými duchmi. Treba len, aby sme ho dosť zjedli v predvečer Lucie. Alebo spravili cesnakový krížik na čele, brade, sluchách či zápästí.
Na Luciu sa nesmelo vpustiť cudziu ženu do domu.
Nesmelo sa nič dávať ani požičiavať. (hlavne po západe slnka)
V predvečer Lucie po domoch chodievali ženy, zahalené do bielych plachiet, s pomúčenou tvárou, mlčky aby ich nespoznali, a vymetali kúty = vyháňali z domov a dvorov strašidlá, zlých duchov, temné sily, choroby a trápenia.
Svoje miesto mali aj ľúbostné čary. Dievčatá zrelé na vydaj v tento deň napísali na 12 papierikov mená možných ženíchov, ceduľky poskladali a zalepili. Potom každý deň až do štedrej večere jeden papierik hodili do ohňa alebo roztrhali na márne kúsky. Na Štedrý deň po večeri rozlepili posledný papierik a tak sa dozvedeli meno toho pravého. V niektorých regiónoch bolo toto očakávanie spojené so strachom, pretože na lístočkoch bolo iba 10 mien. Na jedenástom bola smrť a na dvanástom boli dve strašné slová – stará dievka.
Aj mládenci mali svoje povinnosti v tento deň. Návšteva Lucií v chalupách bola pre nich výzvou, aby zistili, ktorá z dievčat v dedine je bosorka. Potrebovali k tomu vlastnoručne zhotovený drevený stolček. S jeho výrobou museli začať práve večer na sviatok svätej Lucie a potom každý deň niečo pridať tak, aby bol stolček hotový na Štedrý deň. Pri výrobe nesmeli použiť nijaké klince. Keď sa mládenec na polnočnej omši postavil na stolček, uvidel všetky miestne bosorky a strigy ako sedia obrátené chrbtom k oltáru. Zvyk sa nepáčil dievčatám sediacim s rodičmi v kostolných laviciach. Ťažko sa im zisťovalo, či je ich milý na polnočnej omši. Keď sa obzreli, museli mládenca po omši dolapiť, aby ich neprezradil. Ten ale za seba sypal hrach alebo mak, ktorý museli dievčatá zbierať a to ich tak zdržalo, že im milý utiekol aj s tajomstvom.