Výška dane by sa mala určovať podľa hodnoty bytu, nie podľa jeho veľkosti. Tlak na nepopulárnu zmenu vytvára potreba konsolidácie verejných financií
V súčasnosti sa výška dane z nehnuteľností na Slovensku určuje prevažne podľa rozlohy bytu alebo domu. Väčšina obyvateľov tak ročne zaplatí miestnej samospráve len niekoľko desiatok eur. V mnohých západných krajinách je však hlavné kritérium cena nehnuteľnosti, čo znamená, že obyvatelia drahších nehnuteľností platia podstatne viac, často až tisíce eur ročne.
V Taliansku, napríklad, vyberajú dane z nehnuteľností samosprávy, pričom štát určil maximálnu sadzbu na úrovni 1,14 % z ceny nehnuteľnosti. Majiteľ bytu v hodnote 100-tisíc eur tak môže ročne zaplatiť až 1140 eur. Ak je nehnuteľnosť neobsadená, môže sa daň zvýšiť o jeden percentuálny bod, čo by znamenalo až 2140 eur.
Na Slovensku sa očakáva narastajúci tlak na zavedenie podobného systému v nasledujúcich rokoch kvôli potrebe konsolidácie verejných financií. Ministerstvo financií potrebuje už v budúcom roku ušetriť približne 1,4 miliardy eur, pričom v skutočnosti môže byť táto suma ešte vyššia kvôli tlaku odborov na zvýšenie platov v štátnej správe.
Slovenské dane z nehnuteľností patria k najnižším v Európskej únii, čo potvrdzuje aj ich podiel na HDP, ktorý v roku 2022 dosiahol iba 0,4 %. V peniazoch to predstavovalo 460 miliónov eur. Priemer EÚ je pritom na úrovni 2,1 % HDP, čo predstavuje 333 miliárd eur. Zvýšením sadzieb dane z nehnuteľností na priemer EÚ by mohla slovenská štátna pokladnica každý rok získať okolo dvoch miliárd eur navyše.
Reformu zdaňovania nehnuteľností odporúčajú slovenským vládnym predstaviteľom viaceré relevantné inštitúcie, vrátane Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Táto organizácia dlhodobo kritizuje výpočet dane na základe rozlohy a odporúča systém založený na pravidelne aktualizovaných trhových hodnotách, čo by mohlo zvýšiť príjmy bez zvyšovania daňových sadzieb.
Slovenský realitný trh je špecifický a prepočet dane na základe hodnoty nehnuteľnosti môže negatívne zasiahnuť nízkopríjmové skupiny, ako sú dôchodcovia, ktorí žijú vo veľkých domoch postavených za bývalého režimu. Podobné problémy môžu mať aj obyvatelia priemyselne rozvinutých oblastí, kde ceny nehnuteľností výrazne vzrástli, napríklad v Bratislave, kde ceny starších štvorizbových bytov často presahujú 200-tisíc eur.
Obavy z negatívneho dopadu na veľký počet ľudí doteraz bránili zásadným zmenám v zdaňovaní nehnuteľností. Väčšina ekonómov však reformu dlhodobo podporuje. Analytici štátu začali diskusiu o vytvorení cenových máp ešte počas druhej vlády Smeru, ktoré by určovali hodnotu nehnuteľností v konkrétnych lokalitách. Na základe týchto máp by sa potom určovala výška dane.
Diskusiu o cenových mapách otvorili pred viac ako desiatimi rokmi ekonómovia z Ministerstva financií pod vedením Petra Kažimíra, ktorý je v súčasnosti guvernérom Národnej banky Slovenska (NBS). Odborníci NBS nedávno spracovali analýzu o výhodách reformy systému zdaňovania nehnuteľností.
„Primárne ide o dva hlavné benefity, ktoré by táto zmena mohla priniesť. Prvým je zmena daňového mixu smerom od daní z práce k majetkovým daniam a druhým zlepšenie férovosti zdanenia nehnuteľností v rámci Slovenska,“ hovorí Martin Nevický, analytik NBS. Tento názor však nie je oficiálnym stanoviskom centrálnej banky.
Ekonómovia očakávajú, že štát získané peniaze použije na zníženie odvodového zaťaženia, čo by zvýšilo atraktivitu práce. Avšak pri pohľade na preferencie miestnych politikov je pravdepodobné, že získané prostriedky budú použité na financovanie sociálnych programov.
Analytikov dlhodobo trápi aj neférovosť systému, kde človek žijúci v novom dome neďaleko hlavného mesta zaplatí na dani z nehnuteľnosti menej ako obyvateľ starého štvorizbového bytu v centre Bratislavy. Väčšina obyvateľov to však nevníma ako problém, keďže v oboch prípadoch je daň relatívne nízka a jej náhle zvýšenie by vláde nezískalo popularitu.
Zdroj: Európska komisia, Trend